Skloňovanie vzor srdce

N

srdc‑e, pol‑e

srdc‑ia, pol‑ia

G

srdc‑a, poľ‑a

sŕdc‑0, pol‑í

D

srdc‑u, poľ‑u

srdc‑iam, pol‑iam

A

srdc‑e, pol‑e

srdc‑ia, pol‑ia

L

o srdc‑i, o pol‑i

o srdc‑iach, o pol‑iach

I

srdc‑om, poľ‑om

srdc‑ami, poľ‑ami

Podľa vzoru srdce sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené v nominatíve jednotného čísla na ‑e. Patria sem:

  • zdrobneniny na ‑ce, napr.: slovce (slovo + ce), drievce (drevo + ce);
  • nezdrobňujúce slová zakončené na ‑ce, napr.: brdce, slnce (sln + ce), srdce;
  • slová zakončené na ‑ište, napr.: učilište, Hradište. Sem patria aj inoslovanské názvy zakončené na ‑e, napr.: Uherské Hradiště – Uherského Hradišťa, Bjele Polje – Bjelého Polja, Gorodišče – Gorodišča;
  • ostatné slová stredného rodu zakončené na ‑e, napr.: lože, more, oje, pole. Sem patria aj slová ako líce, plece, vrece (Tieto slová zakončené na ‑ce nie sú vytvorené príponou ‑ce, ale zo slovotvorného hľadiska majú tvar koreň + e, napr.: líc + e.);
  • zodpovedajúce pomnožné podstatné mená, napr.: dvercia, pľúca, prsia, Hlivištia.

Продолжить чтение / Pokračovanie článku

Skloňovanie vzor dub

N

dub

dub‑y*

G

dub‑a

Pozri samostatný článok o príponách genitívu ‑a/‑u.

dub‑ov

D

dub‑u

dub‑om

A

dub

dub‑y

L

o dub‑e*

Lokál jednotného čísla a nominatív množného čísla slov zakončených na ‑r a ‑l sa rozoberajú v samostatnom článku.

o dub‑och

I

dub‑om

dub‑mi

Pozri samostatný článok o inštrumentáli množného čísla vzorov chlap, dub, stroj.

Podľa vzoru dub sa skloňujú

  • neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené v nominatíve jednotného čísla na tvrdé a obojaké spoluhlásky (d, t, n, l, k, g, h, ch; p, b, m, f, v, s, z, r), napr.: sud, prst, zvon, uzol, potok, krk, glg, breh, mech, snop, kozub, strom, húf, kov, nos, voz, dvor,
  • zodpovedajúce pomnožné podstatné mená, napr.: anály, dostihy, fašiangy, Kúty, preteky, zálety, zápisky, zásnuby,
  • latinské a grécke podstatné mená zakončené na ‑us, ‑os, ‑es, napr.: hádes – hádesu/hádu, kapitalizmus – kapitalizmu, kozmos – kozmu, nimbus – nimbu, nónius – nónia, rádius – rádiusa/rádia, Sírius – Síriusa/Síria, rytmus – rytmu, úzus – úzu. Tieto prípony sa neodsúvajú
    • pri rozšírených podstatných menách, napr.: bambus – bambusu/bambusa, cirkus — cirkusu, hubertus – hubertusa/hubertusu, Lesbos – Lesbosu, Rodos – Rodosu, trolejbus – trolejbusu/trolejbusa, turnus – turnusu,
    • pri niektorých odborných termínoch, napr.: epos – eposu, fókus – fókusu, kolos – kolosa, papyrus – papyrusu, pátos – pátosu, týfus – týfusu, vírus — vírusu,
    • v litovských, lotyšských a iných podobných menách na -is, -ys, -us, napr.: Soldus – v Solduse, Vilnius – vo Vilniuse, Žarkamys – v Žarkamyse.

Продолжить чтение / Pokračovanie článku

Skloňovanie vzor ulica

N ulic‑a, baň‑a – vzorový variant ulic‑e, ban‑e
G ulic‑e, ban‑e ulíc‑0, ban‑í
D ulic‑i, ban‑i ulic‑iam, ban‑iam
A ulic‑u, baň‑u ulic‑e, ban‑e
L o ulic‑i, ban‑i o ulic‑iach, ban‑iach
I ulic‑ou, baň‑ou ulic‑ami, baň‑ami

Poznámka: po článku nasleduje vyhľadávanie tvaru genitívu množného čísla podľa nominatívu jednotného čísla.

Продолжить чтение / Pokračovanie článku

Skloňovanie vzor kosť

N kosť kost‑i
G kost‑i kost‑í
D kost‑i kost‑iam
A kosť kost‑i
L o kost‑i o kost‑iach
I kosť‑ou kosť‑ami

Podľa vzoru kosť sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené v nominatíve jednotného čísla na

  • c, napr.: noc – noci, výnimky: obec – obce, pec – pece,
  • s, napr.: hus – husi. Sem patrí aj slovo Ves – Vsi, ktoré sa už vyskytuje len v názvoch, napr.: Spišská Nová Ves – Spišskej Novej Vsi,
  • v, napr.: obuv – obuvi. Sem patrí aj časť českých miestnych názvov ženského rodu – aj v slovenčine sú ženského rodu, napr.: Boleslav – Boleslavi, Břeclav – Břeclavi, Čáslav – Čáslavi, Soběslav – Soběslavi, Vratislav – Vratislavi, Zbraslav – Zbraslavi. Niekedy sa nesprávne vnímajú, akoby boli mužského rodu.
  • p, napr.: otep – otepi,
  • ‑osť, napr.: ľúbosť – ľúbosti. Sem patrí aj pomnožné podstatné meno vnútornosti – vnútorností,
  • -sť, napr.: časť – časti, výnimky: čeľusť – čeľuste, kysť – kyste, päsť – päste,

ďalej

  • slová reč – reči, seč – seči, Ľuboreč – Ľuboreči, meď – medi, beľ – beli, soľ – soli, hluš – hluši, myš – myši, voš – vši, lož – lži,
  • miestne podstatné mená zakončené na ‑šť, napr.: Budapešť – Budapešti. Všeobecné podstatné mená zakončené na ‑šť sa skloňujú podľa vzoru dlaň, napr.: púšť – púšťe,
  • tieto slová zakončené na ‑r: jar – jari, Sibír – Sibíri, zver – zveri,
  • tieto slová zakončené na ‑ť: chuť – chuti, ortuť – ortuti, pleť – pleti, rukoväť – rukoväti, smeť – smeti, smrť – smrti, sneť – sneti, spleť – spleti, svojeť – svojeti.

Podstatné meno pamäť sa skloňuje takto:

N pamäť (ľudské) pamäti;
(počítačové) pamäte
G (ľudskej) pamäti;

(počítačovej) pamäte

pamätí
D pamäti pamätiam
A pamäť (ľudské) pamäti;
(počítačové) pamäte
L o pamäti o pamätiach
I pamäťou pamäťami

Skloňovanie slov hrsť; hneď, tvár, myseľ a raž pozri vo vzore dlaň.

V prípone ‑ev je pohyblivé e, napr.: cirkev – cirkvi, reďkev – reďkvi. Pohyblivé e/o je aj pri niektorých iných slovách, napr.: česť – cti (z pôvodného čsti), lesť – lesti/ľsti (častejší je tvar lesti), voš – vši, lož – lži, Ves – Vsi.

Slovo nepamäť sa používa len v ustálenej konštrukcii od nepamäti. Slovo počesť sa používa len v ustálenej konštrukcii na počesť (na poctu).

Slovo cirkev má v datíve a v lokáli množného čísla nepravidelné prípony ‑ám, ‑ách: cirkvám, o cirkvách.

V inštrumentáli množného čísla je vždy prípona -ami, napr.: vecami – vecmi.

Vzor kosť ustupuje. Mnohé slová z neho prechádzajú do produktívneho vzoru dlaň. Úplne prešlo napr. slovo mlaď, čiastočne napr. slovo myseľ. Niektoré slová sa menia na podstatné mená ženského rodu zakončené na samohlásku, napr.: mrkev, ktoré dnes má tvar mrkva.

Stiahnúť PDF: Vzor kosť

Zdroje: Morfológia slovenského jazyka 1966, Slovenské slovníky SAV, internet

Autor: Peter Hukel

Skloňovanie vzoru dlaň – Склонение существительных типа "dlaň"

Skloňovanie vzoru dlaň:

N dlaň dlan‑e
G dlan‑e dlan‑í
D dlan‑i dlan‑iam
A dlaň dlan‑e
L o dlan‑i o dlan‑iach
I dlaň‑ou dlaň‑ami

Podľa vzoru dlaň sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené v nominatíve jednotného čísla na

  • ň, napr.:báseň – básne,
  • č, napr.: tlač – tlače, výnimky: reč – reči, seč – seči,
  • ž, napr.: bandáž – bandáže, výnimka: lož – lži,
  • ľ, napr.: byľ – byle, výnimky: beľ – beli, soľ – soli,
  • ď, napr.: piaď – piade, výnimka: meď – medi,
  • j, napr.: nádej – nádeje,
  • š, napr.: faloš – falše, výnimky: myši – myši, voš – vši,
  • m, napr.: zem – zeme,
  • z, napr.: haluz – haluze,
  • dz, napr.: mosadz – mosadze,

ďalej

  • všeobecné podstatné mená na ‑šť, napr.: púšť – púšte. Vlastné podstatné mená zakončené na šť sa skloňujú podľa vzoru kosť, napr.: Budapešť – Budapešti,
  • cudzie slová na -x; napr.: prax – praxe,
  • pomnožné podstatné mená Lednické Rovne – Lednických Rovní, Stráne – Strání,
  • tieto podstatné mená na ‑r: kader – kadere, neter – netere, šír – šíre,
  • tieto podstatné mená na ‑ť: činovať – činovate, drobäť – drobäte, droboť – drobote, hať – hate, hrochoť – hrochote, Hrochoť – Hrochote, inovať – inovate, labuť – labute, niť – nite, obeť – obete, paruť – parute, pažiť, pečať – pečate, perepúť – perepúte, perleť – perlete, peruť – perute, pípeť – pípete, plť – plte, postať – postate, prť – prte, púť – púte, sieť – siete, sihoť – sihote, stať – state, štvrť – štvrte, trať – trate, úvrať – úvrate, vňať – vňate, záhať – záhate, žlť – žlte,
  • slová obec – obce, pec – pece, čeľusť – čeľuste, kysť – kyste, päsť – päste, Provence – Provence.

Slová myseľ – mysle/mysli, tvár – tváre/tvári, hneď – hnede/hnedi, raž – raže/ raži sa v jednotnom čísle skloňujú podľa vzoru dlaň aj kosť a v množnom len podľa vzoru dlaň, teda nasledovne:

N myseľ mysle
G mysle/mysli myslí
D mysli mysliam
A myseľ mysle
L o mysli o mysliach
I mysľou mysľami

Slovo hrsť sa skloňuje takto:

N hrsť hrste
G hrsti hrstí
D hrsti hrstiam
A hrsť hrste
L o hrsti o hrstiach
I hrsťou hrsťami

Do vzoru dlaň prenikajú slová zo vzoru kosť a vznikajú aj nové slovotvornými príponami

  • ‑áreň, napr.: obrazáreň,
  • ‑iareň, napr.: kaviareň,
  • ‑izeň, napr.: dedovizeň,
  • ‑eň, napr.: hlaveň,
  • ‑ež, napr.: mätež,
  • ‑ač, napr.: junač.

Dnes sú najproduktívnejšie prípony ‑áreň a ‑iareň.

Pri skloňovaní je pohyblivé o v slove faloš – falše a pohyblivé e v slovách s príponami

  • ‑áreň, napr.: dreváreň – drevárne,
  • ‑iareň, napr.: kaviareň – kaviarne,
  • ‑eň, napr.: báseň – básne,
  • ‑izeň, napr.: podobizeň – podobizne.

 

Pohyblivé e je aj v niektorých iných slovách, napr.: osuheľ – osuhle, siheľ – sihle, myseľ – mysle/mysli.

 

Pádová prípona ‑í v genitíve množného čísla sa po predchádzajúcej dlhej slabike neskracuje, napr.: pieseň – piesní.

V datíve a lokáli množného čísla sa však rytmický zákon zachováva, napr.: pieseň – pieam – o pieach.

Slová zakončené na ‑j majú v datíve a lokáli množného čísla krátke prípony, napr.: koľaj – koľajam – o koľajach.

Slovo kader má datíve a lokáli množného čísla nepravidelné prípony ‑ám, ‑ách: kaderám – o kaderách.

Slovo roveň sa zachovalo len v ustálených spojeniach v nominatíve, genitíve a akuzatíve jednotného čísla: nie je ti roveň, nieto mu rovne, nemá sebe roveň, postaviť na roveň; Vrana vedľa vrany sadá, každý svoju roveň hľadá.

 

Zdroje: Morfológia slovenského jazyka 1966, Slovenské slovníky SAV

 

Autor: Peter Hukel

Zvieracie prídavné mená – Животные имена прилагательных

Животные имена прилагательных в словацком языке выделяются в отдельный тип и имеют свои особенности. Они всегда имеют окончания -í, -ia, -ie и всегда являются производными от названия животного (рыбы, птицы и т.д.). Склоняются согласно образцу cudzí.

Не забываем, что речь идет о мягком виде склонения, то есть смягчение сохраняется во всех падежах, даже перед о в предложном падеже мужского рода и в творительном женского, например: o (kom? čom?) haďom jede, kohúťom speve, vraňom hniezde, včeľom mede, orľom zraku, krokodíľom vajci, osľom chvoste; s (kým čím) haďou kožou, kohúťou hlavou, vraňou nohou, včeľou kráľovnou, orľou rýchlosťou, krokodíľou silou, osľou srsťou. Продолжить чтение / Pokračovanie článku

Творительный падеж образца hrdina

Inštrumentál množného čísla vzoru hrdina

  • inštrumentál množného čísla vzoru hrdina má príponu ‐ami, napr.: hrdina – hrdinami, predseda – predsedami.
  • výnimkou sú cudzie slová zakončené na ‐ta s predchádzajúcou samohláskou. Tieto slová majú príponu ‑mi, napr.: bandita – banditmi, husita – husitmi, proféta –profétmi, poeta – poetmi, glagolita – glagolitmi, táborita – táboritmi.
  • domáce slová tohto typu majú príponu ‐ami, napr.: tata – tatami.
  • slová zakončené na ‐ta s predchádzajúcou spoluhláskou majú pravidelnú príponu ‑ami, napr.: komunista – komunistami, kapitalista – kapitalistami, mešťanosta – mešťanostami.
  • slová vzoru hrdina s iným zakončením majú príponu ‐ami, napr.: hrdina – hrdinami, predseda – predsedami, nie: „hrdinmi, predsedmi.

Zdroje: Morfológia slovenského jazyka 1966, Poradňa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra

Краткий обзор склонения существительных в словацком языке

Stručný prehľad skloňovania podstatných mien

Mužský rod

Vzor chlap

Podľa vzoru chlap sa skloňujú podstatné mená mužského rodu zakončené na spoluhlásku, ktoré označujú osoby, napr.: muž, dráb, manžel.

do chlapa
k chlapovi
na chlapa
o chlapovi
s chlapom Продолжить чтение / Pokračovanie článku

Склонение типа прилагательных pekný

Podľa tvrdého vzoru pekný sa skloňuje najväčšia skupina slovenských prídavných mien. Sú to prídavné mená zakončené v nominatíve jednotného čísla mužského rodu na príponu ‑ý/y, pred ktorou teda musí stáť tvrdá alebo obojaká spoluhláska (g, h, ch, k, d, t, n, l; b, f, m, p, r, s, v, z):

  • domáce prídavné mená, napr.: dlhý, plachý, veľký, tvrdý, istý, hlasný, zlý; slabý, strmý, tupý, ostrý, bosý, dravý, drzý;

  • prídavné mená cudzieho pôvodu, napr.: bordový, efektívny, fajný, inštinktívny, komický, matný, sentimentálny, vulgárny.

Продолжить чтение / Pokračovanie článku

Подробный разбор склонения существительных по образцу ŽENA

На введение:

Šumové spoluhlásky (шумные согласные): b – p, d – t, ď – ť, g – k, dz – c, dž – č, z – s, ž – š, v – f, (znelé) ch – (neznelé) ch.

Zvučné spoluhlásky (сонорные согласные): h, m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j.

Существительные образцов žena и ulica составляют главную группу женских имен существительных. Основная таблица склонения по образцу žena: Продолжить чтение / Pokračovanie článku

Родительный падеж образцов склонения DUB и STROJ

Много ошибок возникает при склонении существительных мужского рода по образцу Dub и Stroj. Как известно из общей таблицы склонений, самым распространенным окончанием в родительном падеже ед. числа является , но не так уж и редко встречается и окончание -u. В каких случаях, узнаем дальше. Продолжить чтение / Pokračovanie článku

Общая таблица склонений существительных среднего рода

В таблице приведены 4 типа склонения существительных среднего рода: mesto, srdce, vysvedčenie, dievča. А также склонение прилагательных твердого и мягкого типа для сущ. среднего рода pekné и cudzie. Продолжить чтение / Pokračovanie článku

Общая таблица склонений существительных мужского рода

Мужской род в словацком языке делится на одушевленный (životný) и неодушевленный (neživotný). Одушевленный в свою очередь различается на личный (osobný ‐ все, что качается человека) и неличный (всё, что касается представителей животного мира: звери, птицы, рыбы, насекомые..). К образцам одушевленного вида относятся chlap и hrdina. К образцам неодушевленного: dub и stroj. Неличные существительные в единственном числе склоняются по типу chlap или hrdina, а во множественном по типу dub или stroj. Например, Dať slonovi vodu, но V Afrike žijú slony. Продолжить чтение / Pokračovanie článku

Таблица склонений существительных женского рода в словацком языке

Привожу общую таблицу склонения всех видов существительных женского рода в словацком языке. В выделенных цветом столбцах находится склонение прилагательных для женского рода — твердого типа (pekná) и мягкого (cudzia). Подробности и исключения для каждого вида будут расписаны под таблицей.
Продолжить чтение / Pokračovanie článku

Склонение личных существительных мужского рода по типу CHLAP

Склонение существительных типа chlap в словацком языке является одним из важных и довольно сложным, так как кроме основного правила склонения есть исключения, о которых нужно знать.

Продолжить чтение / Pokračovanie článku