N	srdc‑e, pol‑e	srdc‑ia, pol‑ia
G	srdc‑a, poľ‑a	sŕdc‑0, pol‑í
D	srdc‑u, poľ‑u	srdc‑iam, pol‑iam
A	srdc‑e, pol‑e	srdc‑ia, pol‑ia
L	o srdc‑i, o pol‑i	o srdc‑iach, o pol‑iach
I	srdc‑om, poľ‑om	srdc‑ami, poľ‑ami

Podľa vzoru srdce sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené v nominatíve jednotného čísla na ‑e. Patria sem:

• zdrobneniny na ‑ce, napr.: slovce (slovo + ce), drievce (drevo + ce);
• nezdrobňujúce slová zakončené na ‑ce, napr.: brdce, slnce (sln + ce), srdce;
• slová zakončené na ‑ište, napr.: učilište, Hradište. Sem patria aj inoslovanské názvy zakončené na ‑e, napr.: Uherské Hradiště – Uherského Hradišťa, Bjele Polje – Bjelého Polja, Gorodišče – Gorodišča;
• ostatné slová stredného rodu zakončené na ‑e, napr.: lože, more, oje, pole. Sem patria aj slová ako líce, plece, vrece (Tieto slová zakončené na ‑ce nie sú vytvorené príponou ‑ce, ale zo slovotvorného hľadiska majú tvar koreň + e, napr.: líc + e.);
• zodpovedajúce pomnožné podstatné mená, napr.: dvercia, pľúca, prsia, Hlivištia.

Genitív množného čísla má tieto tvary:

1. Nulová pádová prípona a zdĺženie kmeňovej hlásky, ak nie je dlhá. Zdlžovať sa môžu tieto hlásky: e – ie, i – í, l – ĺ, r – ŕ. Takto sa tvorí genitív:

• pri slovách, ktoré majú pred zakončením ‑e jednu spoluhlásku, napr.: líce – líc, plece – pliec, pľúca – pľúc, prsia – pŕs (slabikové r/l sa nepočíta ako spoluhláska), vrece – vriec;
• pri slovách na ‑ce, ktoré sa nepociťujú ako zdrobneniny a majú zakončenie slabičné l alebo r + spoluhláska + prípona ‑ce, napr.: brdce (br + d + ce) – bŕdc, slnce – sĺnc, srdce – sŕdc;
• pri slovách zakončených na ‑iště, napr.: učilište – učilíšť.
  Posledná kmeňová slabika sa nezdlžuje po predchádzajúcej dlhej, napr.: riečište – riečišť.

2. Nulová pádová prípona a vkladná samohláska. Takto sa tvorí genitív:

• zdrobnenín na ‑ce, napr.: zrnce – zrniec (nie zŕnc, lebo slovo sa pociťuje ako zdrobnenina);
• slov vajce a citoslovce: vajce – vajec, citoslovce – citosloviec (podstatné meno slovce je zdrobnenina, ale citoslovce sa nepociťuje ako zdrobnenina).
  Podstatné mená vajce a citoslovce patria medzi slová zakončené na kombináciu samohláska + spoluhláska + ‑ce, takže nemajú slabičné l/r ako brdce, slnce atď. (pozri vyššie), a preto tvoria genitív ako zdrobneniny, hoci sa nevnímajú ako zdrobneniny.
  Vkladá sa dvojhláska ‑ie, napr.: slovce – sloviec. Po j a predchádzajúce dlhej spoluhláske sa vkladá e, napr.: vajce – vajec, drievce – drievec.

3. Pádová prípona ‑í. Majú ju tieto slová: lože – loží, more – morí, oje – ojí, pole – polí.

Skloňovanie slova oje:

N	oje	oja
G	oja	ojí
D	oju	ojam
A	oje	oja
L	o oji	o ojach
I	ojom	ojami

Lokál jednotného čísla má na rozdiel od ruštiny príponu ‑i, teda: Idem na (koho čo) pole. – Иду на (кого что) поле. – Som na (kom čom) poli. – Я на (ком чём) поле.

Rytmický zákon sa uplatňuje vo všetkých pádoch, napr.: okience – nominatív množného čísla okienca, genitív okienec, datív okiencam, lokál o okiencach.

Podstatné meno prsia sa v inštrumentáli množného čísla často používa v nesprávnom tvare prsiami, správne: prsami.

Nové slová do vzoru srdce takmer nepribúdajú. Väčšina slov zakončených na českú príponu ‑ište sa presunula do skupiny s príponou ‑isko, napr.: riečište – riečisko. Zdrobneniny zakončené na príponu ‑ce prechádzajú do skupiny s príponou ‑ko, napr.: slovce – slovko. Ale vzor srdce je frekventovaný a väčšina jeho slov patrí do jadra slovnej zásoby.

Zdroje: Morfológia slovenského jazyka 1966, Slovenské slovníky SAV

Autor: Peter Hukel

Stiahnuť PDF verziu článku