Skloňovanie vzoru dlaň – Склонение существительных типа "dlaň"

Skloňovanie vzoru dlaň:

N dlaň dlan‑e
G dlan‑e dlan‑í
D dlan‑i dlan‑iam
A dlaň dlan‑e
L o dlan‑i o dlan‑iach
I dlaň‑ou dlaň‑ami

Podľa vzoru dlaň sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené v nominatíve jednotného čísla na

  • ň, napr.:báseň – básne,
  • č, napr.: tlač – tlače, výnimky: reč – reči, seč – seči,
  • ž, napr.: bandáž – bandáže, výnimka: lož – lži,
  • ľ, napr.: byľ – byle, výnimky: beľ – beli, soľ – soli,
  • ď, napr.: piaď – piade, výnimka: meď – medi,
  • j, napr.: nádej – nádeje,
  • š, napr.: faloš – falše, výnimky: myši – myši, voš – vši,
  • m, napr.: zem – zeme,
  • z, napr.: haluz – haluze,
  • dz, napr.: mosadz – mosadze,

ďalej

  • všeobecné podstatné mená na ‑šť, napr.: púšť – púšte. Vlastné podstatné mená zakončené na šť sa skloňujú podľa vzoru kosť, napr.: Budapešť – Budapešti,
  • cudzie slová na -x; napr.: prax – praxe,
  • pomnožné podstatné mená Lednické Rovne – Lednických Rovní, Stráne – Strání,
  • tieto podstatné mená na ‑r: kader – kadere, neter – netere, šír – šíre,
  • tieto podstatné mená na ‑ť: činovať – činovate, drobäť – drobäte, droboť – drobote, hať – hate, hrochoť – hrochote, Hrochoť – Hrochote, inovať – inovate, labuť – labute, niť – nite, obeť – obete, paruť – parute, pažiť, pečať – pečate, perepúť – perepúte, perleť – perlete, peruť – perute, pípeť – pípete, plť – plte, postať – postate, prť – prte, púť – púte, sieť – siete, sihoť – sihote, stať – state, štvrť – štvrte, trať – trate, úvrať – úvrate, vňať – vňate, záhať – záhate, žlť – žlte,
  • slová obec – obce, pec – pece, čeľusť – čeľuste, kysť – kyste, päsť – päste, Provence – Provence.


Slová myseľ – mysle/mysli, tvár – tváre/tvári, hneď – hnede/hnedi, raž – raže/ raži sa v jednotnom čísle skloňujú podľa vzoru dlaň aj kosť a v množnom len podľa vzoru dlaň, teda nasledovne:

N myseľ mysle
G mysle/mysli myslí
D mysli mysliam
A myseľ mysle
L o mysli o mysliach
I mysľou mysľami

Slovo hrsť sa skloňuje takto:

N hrsť hrste
G hrsti hrstí
D hrsti hrstiam
A hrsť hrste
L o hrsti o hrstiach
I hrsťou hrsťami

Do vzoru dlaň prenikajú slová zo vzoru kosť a vznikajú aj nové slovotvornými príponami

  • ‑áreň, napr.: obrazáreň,
  • ‑iareň, napr.: kaviareň,
  • ‑izeň, napr.: dedovizeň,
  • ‑eň, napr.: hlaveň,
  • ‑ež, napr.: mätež,
  • ‑ač, napr.: junač.

Dnes sú najproduktívnejšie prípony ‑áreň a ‑iareň.

Pri skloňovaní je pohyblivé o v slove faloš – falše a pohyblivé e v slovách s príponami

  • ‑áreň, napr.: dreváreň – drevárne,
  • ‑iareň, napr.: kaviareň – kaviarne,
  • ‑eň, napr.: báseň – básne,
  • ‑izeň, napr.: podobizeň – podobizne.

 

Pohyblivé e je aj v niektorých iných slovách, napr.: osuheľ – osuhle, siheľ – sihle, myseľ – mysle/mysli.

 

Pádová prípona ‑í v genitíve množného čísla sa po predchádzajúcej dlhej slabike neskracuje, napr.: pieseň – piesní.

V datíve a lokáli množného čísla sa však rytmický zákon zachováva, napr.: pieseň – pieam – o pieach.

Slová zakončené na ‑j majú v datíve a lokáli množného čísla krátke prípony, napr.: koľaj – koľajam – o koľajach.

Slovo kader má datíve a lokáli množného čísla nepravidelné prípony ‑ám, ‑ách: kaderám – o kaderách.

Slovo roveň sa zachovalo len v ustálených spojeniach v nominatíve, genitíve a akuzatíve jednotného čísla: nie je ti roveň, nieto mu rovne, nemá sebe roveň, postaviť na roveň; Vrana vedľa vrany sadá, každý svoju roveň hľadá.

 

Zdroje: Morfológia slovenského jazyka 1966, Slovenské slovníky SAV

 

Autor: Peter Hukel

Понравилась статья? Добавьте ее в закладки, чтобы не забыть: