Skloňovanie vzor ulica

N ulic‑a, baň‑a – vzorový variant ulic‑e, ban‑e
G ulic‑e, ban‑e ulíc‑0, ban‑í
D ulic‑i, ban‑i ulic‑iam, ban‑iam
A ulic‑u, baň‑u ulic‑e, ban‑e
L o ulic‑i, ban‑i o ulic‑iach, ban‑iach
I ulic‑ou, baň‑ou ulic‑ami, baň‑ami

Poznámka: po článku nasleduje vyhľadávanie tvaru genitívu množného čísla podľa nominatívu jednotného čísla.

Podľa vzoru ulica sa skloňujú:

  • (všeobecné aj vlastné) podstatné mená ženského rodu zakončené v nominatíve jednotného čísla na -a s predchádzajúcou mäkkou spoluhláskou (c, č, ď, dz, dž, j, ľ, ň, š, ť, ž), napr.: knižnica, hrča, kaďa, hrádza, bagandža, šija, vrtuľa, vaňa, ríša, Kaťa, veža,
  • gramaticky zodpovedajúce pomnožné podstatné mená, napr.: Bánovce, husle,
  • cudzie slová zakončené na ‑ia, napr.: funkcia. Zakončenie ‑ia je v takýchto slovách hiát (dve samohlásky nasledujúce za sebou, ktoré sa vyslovujú oddelene, teda sú v rozdielnych slabikách), nie dvojhláska (dve samohlásky nasledujúce za sebou, ktoré sa vyslovujú ako jedna, teda sú v rovnakej slabike). Pred pádovými príponami teda vždy stojí krátka slabika i a nedochádza k porušeniu rytmického krátenia, lebo napr. slovo situácia sa hláskuje takto [si‑tu‑á‑ci‑a] nie [si‑tu‑á‑cia]. Podobne je to aj pri zakončení ‑ya (pozri nižšie),

Skloňovanie slov na ‑ia:

N funkcia funkcie
G funkcie funkcií
D funkcii funkciám
A funkciu funkcie
L o funkcii o funkciách
I funkciou funkciami
  • cudzie slová na ‑ya, napr.: harpya [harpi‑a]. Zakončenie ‑ya je tiež hiát,

Skloňovanie slov na ‑ya:

N harpya harpye
G harpye harpyí
D harpyi harpyám
A harpyu harpye
L o harpyi o harpyách
I harpyou harpyami
  • cudzie slová ako Bologna, Campagna, lebo sa tu vyslovujú mäkké spoluhlásky: [boloňa], [kampaňa].

Skloňovanie slov ako Bologna:

N Bologna Bologne
G Bologne Bologní
D Bologni Bologniam
A Bolognu Bologne
L o Bologni o Bologniach
I Bolognou Bolognami

 

Genitív množného čísla

V genitíve množného čísla sú tri tvary:

  1. s nulovou pádovou príponou a zdĺžením poslednej kmeňovej slabiky,
  2. s nulovou pádovou príponou a vkladnou hláskou,
  3. s pádovou príponou ‑í.

 

Genitív množného čísla s nulovou pádovou príponou a zdĺžením

V genitíve množného čísla s nulovou pádovou príponou sa posledné kmeňové slabiky zdlžujú (ak už nie sú dlhé, napr.: práca – prác, pláca – plác) takto:

  • kaša – káš/kaší (tvary s ‑í sa týkajú inej časti článku). Po mäkkej spoluhláske sa a zdlžuje na ia, napr.: čaša – čiaš/čaší,
  • košeľa – košieľ,
  • nohavice – nohavíc,
  • hoľa – holí/hôľ,
  • paprča – papŕč/paprčí
  • onuca – onúc.

Takýto genitív množného čísla majú tieto slová s jednou spoluhláskou na konci kmeňa:

  • neodvodené slová zakončené na ‑ca, napr.: práca – prác, onuca – onúc, výnimka: liace – liací,
  • slová so slovotvornou príponou ‑ica, napr.: borovica – borovíc. Sem patria aj pomnožné podstatné mená nohavice – nohavíc, sypanice – sypaníc,
  • táto skupina slov zakončených na -ča: papuča – papúč, ďalšie slová patriace do nej majú dvojtvary: hrča (R je tu slabikové, a preto sa slovo hrča považuje za slovo s jednou spoluhláskou pred koncovkou a; podobne aj slová paprča, mrľa.) – hŕč/hrčí, paprča – papŕč/paprčí. Pri dvojtvaroch je jedným z tvarov vždy genitív s príponou ‑í, častejší tvar sa uvádza vždy ako prvý,
  • všetky slová zakončené na -uľa, napr.: bobuľa – bobúľ. Slovo guľa má dvojtvar gúľ/gulí,
  • tieto slová zakončené na ‑ľa: chvíľa – chvíľ, košeľa – košieľ, míľa – míľ, nedeľa – nedieľ. Nasledujúce slová majú dvojtvary: hoľa – holí/hôľ, homoľa – homolí/homôľ, mrľa – mrlí/mŕľ,
  • všetky slová zakončené na -yňa, napr.: burgyňa – burgýň, dyňa – dýň, kuchyňa – kuchýň, kolegyňa – kolegýň,
  • ďalej slová skriňa – skríň, sviňa – svíň,
  • slová zakončené na ‑iša/‑íša/‑ýša, napr.: abatiša – abatíš, ríša – ríš, skrýša – skrýš,
  • zo slov zakončených na ‑oša slovo Krkonoše, ktoré má dvojtvar Krkonoší/Krkonôš,
  • niektoré slová zakončené ‑uša (väčšina z nich má dvojtvary), napr.: barnuša – barnúš/barnuší, bystruša – bystruší/bystrúš, cifruša – cifrúš, kuša – kúš/kuší, moruša – moruší/morúš,
  • niektoré slová zakončené na ‑aša (väčšina z nich má dvojtvary), napr.: čaša – čiaš/čaší, fľaša – fliaš, kaša – káš/kaší.

Posledná kmeňová slabika sa nezdlžuje po predchádzajúcej dlhej slabike, napr.: trávnica – trávnic, riečica – riečic.

 

Genitív množného čísla s nulovou pádovou príponou a vkladnou hláskou

Takýto genitív majú tieto slová s dvomi spoluhláskami na konci kmeňa:

  • pomnožné miestne podstatné mená zakončené na kombináciu spoluhláska + ce, napr.: Bánovce – Bánoviec, Behynce – Behyniec, Medzilaborce – Medzilaboriec. Podobne tvoria genitív aj všeobecné podstatné mená dverce – dveriec a ovca – oviec,
  • niektoré domáce slová zakončené na kombináciu spoluhláska + ľa. Takto zakončené slová majú zvyčajne len pádovú príponu ‑í, ale niektoré majú dvojtvar ‑í/‑ieľ. Ojedinele sa vyskytujú aj takéto slová len so zakončením ‑ieľ. Uvádzame pomerne presné zoznamy.
  • Zoznam slov so zakončením ‑ieľ: fakľa – fakieľ, cigaretľa – cigaretieľ, gonfľa – gonfieľ, kravatľa – kravatieľ, sopľa – sopieľ.
  • Zoznam slov s dvojtvarom ‑í/‑ieľ: drumbľa – drumblí/drumbieľ, frfľa – frflí/frfieľ, fusakľa – fusaklí/fusakieľ, hrable – hrablí/hrabieľ, hrobľa – hroblí/hrobieľ, husle – huslí/husieľ, jasle – jaslí/jasieľ, kachľa – kachlí/kachieľ, knedľa – knedlí/knedieľ, krumpľa – krumplí/krumpieľ, krakľa – kraklí/krakieľ, mašľa – mašlí/mašieľ, mufľa – muflí/mufieľ, piksľa – pikslí/piksieľ, rašpľa – rašplí/rašpieľ, ríbezľa – ríbezlí/ ríbezieľ, šabľa – šablí/šabieľ, škarnicľa – škarniclí/škarnicieľ, štafľa – štaflí/štafieľ, štangľa – štanglí/štangieľ, štrúdľa – štrúdlí/štrúdieľ, žemľa – žemlí/žemieľ.
  • tieto slová zakončené na ‑ňa (majú dvojtvary): čerešňa – čerešieň/ čerešní, sukňa – sukieň/sukní, višňa – višieň/višní.

Používa sa len vkladná hláska ‑ie, aj po dlhej samohláske, napr.: Mlynárce – Mlynáriec.

 

Genitív množného čísla s pádovou príponou ‑í

Takýto genitív majú

  • slová zakončené na:
    • ‑ďa, napr.: kaďa – kadí,
    • ‑dza, napr.: hrádza – hrádzí,
    • ‑dža, napr.: gundža – gundží,
    • ‑ja, napr.: šija – šijí,
    • ‑ťa, napr.: gate – gatí,
    • ‑ža, napr.: garniža – garniží,
  • cudzie slová zakončené na hiáty ‑ia a ‑ya, napr.: redakcia – redakcií, harpya – harpyí (pozri aj tabuľky skloňovania vyššie),
  • slová liace – liací, pasca – pascí,
  • slová zakončené na ‑nca, napr.: minca – mincí (genitív miestnych názvov zakončených na ‑nce pozri v genitíve s vkladnou hláskou),
  • slová zakončené na ‑ča, napr.: baganča – bagančí (pozri výnimky a dvojtvary v časti genitív s nulovou pádovou príponou),
  • slová zakončené na ‑aľa/‑áľa, napr.: raľa – ralí, páľa – pálí,
  • slová zakončené na ‑eľa, napr.: meľa – melí, trúbeľa – trúbelí (pozri výnimky v časti genitív s nulovou pádovou príponou),
  • slová zakončené na ‑oľa, napr.: rehoľa – reholí (pozri dvojtvary v časti genitív s nulovou pádovou príponou),
  • slová zakončené na ‑ôľa, napr.: vôľa – vôlí,
  • slová zakončené na kombináciu spoluhláska + ľa, napr.: datľa – datlí, (pozri výnimky a dvojtvary v časti genitív s vkladnou hláskou),
  • zo slov s inou hláskou pred ‑ľa tieto slová: guľa – gúľ/gulí, mrľa – mrlí/mŕľ (pozri aj v časti genitív s nulovou pádovou príponou),
  • neodvodené slová zakončené na ‑ňa, napr.: vaňa – vaní (pozri výnimky v časti genitív s nulovou príponou),
  • slová s príponou ‑ňa, napr.: hovorňa (hovor + ňa) – hovorní, (pozri dvojtvary v časti genitív s vkladnou hláskou),
  • slová s príponou ‑ovňa, napr.: zborovňa – zborovní,
  • slová s príponou ‑aňa, napr.: krivaňa – krivaní,
  • slová zakončené na ‑ša, napr.: duša – duší (pozri výnimky a dvojtvary v časti genitív s nulovou príponou).

Pádová prípona ‑í sa neskracuje ani po dlhej slabike, napr.: vôňa – vôní.

 

Ostatné pády

V datíve a lokáli množného čísla sa rytmický zákon zachováva, napr.: spálňa – spálňam – o spálňach.

Slová zakončené na ‑ja majú v datíve a lokáli plurálu prípony ‑am, ‑ach, napr.: galeja – galejam – o galejach.

V cudzích slovách zakončených na hiáty ‑ia a ‑ya sa dlhé prípony nikdy neskracujú (pozri vyššie tabuľky skloňovaní), napr.: harpyí – funkciám – o situáciách.

Nepravidelné skloňovanie:

N dvere
G dvier/dverí
D dverám
A dvere
L o dverách
I dverami/dvermi
N Hybe
G Hýb
D Hybiam
A Hybe
L o Hybiach
I Hybami
N konopa – vzor žena konopy
G konopy konôp
D konope konopám
A konopu konopy
L o konope o konopách
I konopou konopami
N konope (používa sa zvyčajne pomnožné podstatné meno, ktoré sa skloňuje podľa vzoru ulica)
G konopí
D konopiam
A konope
L o konopiach
I konopami
N rozopra rozopre
G rozopre rozoprí
D rozopri rozopriam/rozoprám
A rozopru rozopre
L o rozopri o rozopriach/rozoprách
I rozoprou rozoprami
N večera večere
G večere večerí
D večeri večeriam
A večeru večere
L o večeri o večeriach
I večerou večerami

Vzor ulica je produktívny, lebo doň pribúdajú podstatné mená odvodené príponami -ňa, -ovňa, -yňa, -ica.

 

Vyhľadávanie genitívu množného čísla podľa zakončenia nominatívu jednotného čísla

c, č, ď, dz, dž, j, ľ, ň, š, ť, ž

ca

  • slovotvorná prípona ‑ica: všetky slová zakončené na príponu ‑ica majú nulovú pádovú príponu, napr.: knižnica – knižníc, nohavice – nohavíc,
  • samohláska + ‑ca: neodvodené slová zakončené na samohlásku + ‑ca majú nulovú pádovú príponu, napr.: práca – prác, výnimka: liace – liací,
  • spoluhláska + ‑ca: dverce – dveriec, ovca – oviec, pasca – pascí. Pomnožné názvy majú vkladnú hlásku, napr.: Behynce – Behyniec, Medzilaborce – Medzilaboriec. Všeobecné podstatné mená zakončené na ‑nca majú príponu ‑í, napr.: minca – mincí.

‑ča: hrča – hŕč/hrčí, paprča – papŕč/paprčí, papuča – papúč. Ostatné majú len pádovú príponu ‑í, napr.: baganča – bagančí.

‑ďa: všetky slová na ‑ďa majú len pádovú príponu ‑í, napr.: Naďa – Nadí.

‑dza: všetky slová na ‑dza majú len pádovú príponu ‑í, napr.: hrádza – hrádzí.

‑dža: všetky slová na ‑dža majú len pádovú príponu ‑í, napr.: gundža – gundží.

‑ia/‑ya: všetky slová na ‑ia/‑ya majú len pádovú príponu ‑í, napr.: situácia – situácií, harpya – harpyí.

‑ja: všetky slová na ‑ja majú len pádovú príponu ‑í, napr.: kopija – kopijí.

ľa

  • samohláska + ľa:
  • nulovú pádovú príponu majú tieto slová: chvíľa – chvíľ, košeľa – košieľ, míľa – míľ, nedeľa – nedieľ,
  • ‑uľa: všetky slová na ‑uľa majú nulovú pádovú príponu, napr.: bobuľa – bobúľ, ale slovo guľa má dvojtvar gúľ/gulí,
  • nulovú pádovú príponu a pádovú príponu ‑í majú tieto slová: hoľa – holí/hôľ, homoľa – homolí/homôľ, mrľa – mrlí/mŕľ,
  • spoluhláska + ľa:
  • vkladnú hlásku majú tieto slová: fakľa – fakieľ, cigaretľa – cigaretieľ, gonfľa – gonfieľ, kravatľa – kravatieľ, sopľa – sopieľ,
  • pádovú príponu ‑í a vkladnú hlásku majú tieto slová: drumbľa – drumblí/drumbieľ, frfľa – frflí/frfieľ, fusakľa – fusaklí/fusakieľ, hrable – hrablí/hrabieľ, hrobľa – hroblí/hrobieľ, husle – huslí/husieľ, jasle – jaslí/jasieľ, kachľa – kachlí/kachieľ, knedľa – knedlí/knedieľ, krumpľa – krumplí/krumpieľ, krakľa – kraklí/krakieľ, mašľa – mašlí/mašieľ, mufľa – muflí/mufieľ, piksľa – pikslí/piksieľ, rašpľa – rašplí/rašpieľ, ríbezľa – ríbezlí/ríbezieľ, šabľa – šablí/šabieľ, škarnicľa – škarniclí/škarnicieľ, štafľa – štaflí/štafieľ, štangľa – štanglí/štangieľ, štrúdľa – štrúdlí/štrúdieľ, žemľa – žemlí/žemieľ.

Ostatné slová zakončené ‑ľa majú len pádovú príponu ‑í, napr.: páľa – pálí, datľa – datlí.

ňa

  • slovotvorná prípona ‑ňa: slová zakončené na príponu ‑ňa majú pádovú príponu ‑í, napr.: hovorňa – hovorní (hovor + ňa). Tieto slová majú dvojtvary: čerešňa – čerešieň/čerešní, sukňa – sukieň/sukní, višňa – višieň/višní,
  • ‑ňa: neodvodené slová zakončené na ‑ňa majú pádovú príponu ‑í, napr.: vaňa – vaní, výnimky: skriňa – skríň, sviňa – svíň,
  • slovotvorná prípona ‑aňa: slová zakončené na príponu ‑aňa majú pádovú príponu ‑í, napr.: krivaňa – krivaní,
  • slovotvorná prípona ‑ovňa: slová zakončené na príponu ‑ovňa majú pádovú príponu ‑í, napr.: zborovňa – zborovní,
  • zakončenie ‑yňa: slová zakončené na ‑yňa majú nulovú pádovú príponu, napr.: burgyňa – burgýň, dyňa – dýň, kuchyňa – kuchýň, kolegyňa – kolegýň, podobne aj skriňa – skríň, sviňa – svíň.

ša

  • ‑aša: slová zakončené na ‑aša majú pádovú príponu ‑í, napr.: paša – paší, maša – maší. Existuje niekoľko výnimiek s nulovou pádovou príponou alebo dvojtvarom, napr.: čaša – čiaš/čaší, fľaša – fliaš, kaša – káš/kaší,
  • ‑eša: slová zakončené na ‑eša majú len pádovú príponu ‑í, napr.: depeša – depeší,
  • ‑iša/‑íša/‑ýša: slová zakončené na ‑iša/‑íša/‑ýša majú nulovú pádovú príponu, napr.: abatiša – abatíš, ríša – ríš, skrýša – skrýš,
  • ‑oša: slová zakončené na ‑oša majú pádovú príponu ‑í, napr.: galoša – galoší. Slovo Krkonoše má dvojtvar Krkonoší/Krkonôš,
  • ‑uša: slová zakončené na ‑uša majú pádovú príponu ‑í, napr.: duša – duší. Niektoré slová majú dvojtvar alebo nulovú pádovú príponu, napr.: barnuša – barnúš/barnuší, bystruša – bystruší/bystrúš, cifruša – cifrúš, kuša – kúš/kuší, moruša – moruší/morúš,
  • spoluhláska + ‑ša: slová zakončené na spoluhlásku + ‑ša majú pádovú príponu ‑í, napr.: vrša – vrší.

‑ťa: všetky slová na ‑ťa majú pádovú príponu ‑í, napr.: gate – gatí.

‑ža: všetky slová na ‑ža majú pádovú príponu ‑í, napr.: garniža – garniží.

Stiahnúť PDF: Vzor ulica

Zdroje: Morfológia slovenského jazyka 1966, Slovenské slovníky SAV, internet

Autor: Peter Hukel

Понравилась статья? Добавьте ее в закладки, чтобы не забыть: