Родительный падеж образцов склонения DUB и STROJ

Много ошибок возникает при склонении существительных мужского рода по образцу Dub и Stroj. Как известно из общей таблицы склонений, самым распространенным окончанием в родительном падеже ед. числа является , но не так уж и редко встречается и окончание -u. В каких случаях, узнаем дальше.

Genitív vzoru dub

Pádová prípona -a je najmä:

1. Pri podstatných menách, ktoré sú odvodené rovnakými príponami ako životné

podstatné mená (podstatné mená s príponami -ík, -ák/-iak, -ok, -ík, -eh, -ček, -štek, -žtek, -ok), napr.: rýchlik – rýchlika, denník – denníka, večerník – večerníka, cenník – cenníka, bielizník – bielizníka, bryndzovník – bryndzovníka, budík – budíka, slovník – slovníka, náhrdelník – náhrdelníka, parník – parníka, popolník – popolníka, vodík – vodíka, rovník – rovníka, bodák – bodáka, padák – padáka, zemiak – zemiaka, vlečniak – vlečniaka, kyjak – kyjaka, lejak – lejaka, dnešok – dneška, rožok – rožka, vlaňajšok – vlaňajška.

2. Neživotné podstatné mená, ktoré sa v hovorovej reči animizujú, napr.: dub – duba (A. zoťali duba /hovorová slovenčina/), javor – javora, smrek – smreka, kôl – kola, kus – kusa, stĺp – stĺpa, hríb – hríba, túz – túza, vred – vreda, polyp – polypa, rak – raka, beťah – beťaha.

3. Osobné alebo zvieracie mená mužského rodu, ktoré sa používajú na označenie neživých vecí, napr.: drevený vojak – dreveného vojaka, Technik – Technika, strata pešiaka, baran – barana, koníček – koníčka, kohútik – kohútika, Martin – Martina, satelit – satelita.

4. Pri iných konkrétnych podstatných menách, ktoré označujú jednotlivé predmety, napr.: kút – kúta, záhon – zákona, zvon – zvona, hrtan – hrtana, čln – člna, kabát – kabáta, motúz – motúza, necht – nechta, dvor – dvora, tanier – taniera, uzol – uzla, prst – prsta, motor – motora, tachometer – tachometra, buldozér – buldozéra, štartér – štartéra, karburátor – karburátora, tunel – tunela, žalár – žalára, organ – organa, kanón – kanóna, kanál – kanála, salón – salóna, semafor – semafora, exkavátor – exkavátora, inkubátor – inkubátora.

5. Pri miestnych menách zakončených na -m, napr.: Jeruzalem – Jeruzalema, Rím – Ríma, Ostrihom – Ostrihoma, Kouřim – Kouřima, Betlehem – Betlehema.

Výnimky, napr.: Chrudim – Chrudimu, Postupim – Postupimu/Postupima.

 

Pádová prípona -u je najmä:

1. Pri abstraktných podstatných menách, napr.: vrh – vrhu, let – letu, pozdrav – pozdravu, úklon – úklonu, úkryt – úkrytu, záhyb – záhybu, začiatok – začiatku, dotyk – dotyku, dostrel – dostrelu, únik – úniku, farad – faradu.

2. Pri zložených podstatných menách, ktorých druhá jednoslabičná časť je odvodená od slovesa, napr.: ďalekohľad – ďalekohľadu, vodovod – vodovodu, vodopád – vodopádu, vodomet – vodometu, vodostrek – vodostreku.

3. Pri látkových a hromadných podstatných menách, napr.: vosk – vosku, rum – rumu, zamat – zamatu, bôb – bôbu, ľan – ľanu, škrob – škrobu, ocot – octu, bronz – bronzu, cukor – cukru, hrach – hrachu, list – listu, plech – plechu, drôt – drôtu, cmar – cmaru, petržlen – petržlenu, sacharín – sacharínu, rozmarín – rozmarínu, lekvár – lekváru, šalát – šalátu, kvet – kvetu, hmyz – hmyzu, ľud – ľudu, štrk – štrku, med – medu.

Výnimky: papier – papiera, syr – syra, ovos – ovsa, chlieb – chleba.

4. Keď nejde o množstvo, ale o jednotlivinu, vtedy je aj prípona -a; napr.: hrášok – hráška/hrášku (jedného hráška), prášok – práška/prášku.

5. Pri nezdomácnených cudzích slovách, napr.: gól – gólu, granát – granátu, interval – intervalu, cyklus – cyklu, personál – personálu, symbol – symbolu, text – textu, sekretariát – sekretariátu, parlament – parlamentu, senát – senátu, transfer – transferu, charakter – charakteru, festival – festivalu, kapitál – kapitálu, socializmus – socializmu, humanizmus – humanizmu.

6. Pri niektorých domácich slovách na rozlíšenie; napr.: diel – dielu (ale dielo – diela), druh – druhu (ale druh /priateľ/ – druha).

7. Pri všeobecných podstatných menách zakončených na -m bez ohľadu na ich pôvod, napr.: dom – domu, strom – stromu.

8. Pri cudzích podstatných menách zakončených na -x: index – indexu.

9. Pri niektorých iných domácich slovách; napr.: vlak – vlaku, prah – prahu, breh – brehu, vrch – vrchu, hrad – hradu (tak aj Carihrad – Carihradu, Užhorod – Užhorodu, Petrohrad – Petrohradu).

10. Pri miestnych a zemepisných názvoch zakončených na -z: Boleráz – Bolerázu, Kaukaz – Kaukazu.

Mnohé slová majú dvojtvary, napr.: kaktus – kaktusa/kaktusu, trolejbus – trolejbusu/trolejbusa, autobus – autobusu/autobusa, omnibus – omnibusu/omnibusa, Alžír – Alžíra/Alžíru, bok – boka/boku, tlakomer – tlakomera/tlakomeru, teplomer — teplomera/teplomeru, svahomer – svahomera/svahomeru, uhlomer – uhlomera/ uhlomeru, výškomer – výškomera/výškomeru, moped – mopeda/mopedu, trezor – trezoru/trezora, kolok (na listine) – kolku, kolok (v kolkárstve) – kolka.

Slovo rok: z roka na rok, do roka, vyše roka, pol roka, štvrť roka, od roka do roka, pol roka. Inde: z roku 1918, začiatok školského roku, koniec/začiatok roku, toho roku.

Úplne presné pravidla neexistujú. Najlepším vodidlom je jazykové vedomie. Pri neistote treba tvar zisťovať v slovníkoch.

Genitív vzoru stroj

Bežná je pádová prípona -a, napr.: zapaľovač – zapaľovača, nôž – noža, zdroj – zdroja, ľadoborec – ľadoborca, hrniec – hrnca, chladič – chladiča, terč – terča, vozeň – vozňa, groš – groša.

Obmedzený počet slov má príponu -u. Sú to látkové a abstraktné mená: alonž – alonžu, bôľ – bôľu, boršč – boršču, bridž – bridžu, čaj – čaju, čarokráž – čarokrážu (čarokruh), falšu – falšu, finiš – finišu, flauš – flaušu, flyš – flyšu, galimatiáš – galimatiášu, chmeľ – chmeľu, inotaj – inotaju, kapric – kapricu, moč – moču, múľ – múľu, námeľ – námeľu, ošiaľ – ošiaľu, peľ – peľu, plač – plaču, plyš – plyšu, puč – puču, punc – puncu, punč – punču, revanš – revanšu, rúž – rúžu, semišu – semišu, skeč – skeču, taj – taju, truc – trucu, tuš – tušu, výsoľ – výsoľu, žiaľ – žiaľu, Graz – Grazu.

Výnimky, napr.: ibiš – ibiša, jačmeň – jačmeňa, olej – oleja, loj – loja, vývoj – vývoja, rozvoj – rozvoja.

Понравилась статья? Добавьте ее в закладки, чтобы не забыть: