Подробный разбор склонения существительных по образцу ŽENA

На введение:

Šumové spoluhlásky (шумные согласные): b – p, d – t, ď – ť, g – k, dz – c, dž – č, z – s, ž – š, v – f, (znelé) ch – (neznelé) ch.

Zvučné spoluhlásky (сонорные согласные): h, m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j.

Существительные образцов žena и ulica составляют главную группу женских имен существительных. Основная таблица склонения по образцу žena:

N

žen-a

žen-y

G

žen-y

žien

D

žen-e

žen-ám

A

žen-u

žen-y

L

o žen-e

o žen-ách

I

žen-ou

žen-ami

Podľa vzoru žena sa skloňujú podstatné mená ženského rodu, ktoré sa končia v nominatíve jednotného čísla na -a a ktorých kmeň sa končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (t, d, n, l, k, g, ch, h, p, b, m, f, v, s, z, r); napr.: robota; suseda; srna; strela; straka; figa; mucha; noha; lipa; ryba; slama; kefa; krava; kosa; hľuza; miera.

Podľa vzoru žena sa skloňujú aj pomnožné podstatné mená; napr.: noviny, prázdniny, Apeniny, Andy, Tatry.

K tomuto vzoru patria aj cudzie ženské mená zakončené na spoluhlásku. Pri niektorých sa mení kmeň. Príklady:

N

Ceres

(starorímska bohyňa úrody)

G

Cerery/Ceres

D

Cerere/Ceres

A

Cereru/Ceres

L

o Cerere/Ceres

I

Cererou/Ceres

N

Demeter

(starogrécka bohyňa zemskej úrody)

G

Demetry

D

Demetre

A

Demetru

L

o Demetre

I

Demetrou

 

N

Izis
(
staroegyptská bohyňa oblohy, zeme a podsvetia)

G

Izidy/Izis

D

Izide/Izis

A

Izidu/Izis

L

o Izide/Izis

I

Izidou/Izis

 

N

Íris

(starogrécka bohyňa dúhy, posolkyňa bohov)

G

Íridy/Íris

D

Íride/Íris

A

Íridu/Íris

L

o Íride/Íris

I

Íridou/Íris

Kmeň sa mení aj pri skloňovaní niektorých antických mien na -o:

N

Juno

v starorímskej mytológii bohyňa oblohy, manželstva a rodenia, manželka Jupiterova

G

Junóny

D

Junóne

A

Junónu

L

o Junóne

I

Junónou

Ale meno Sapfo (starogrécka lyrická poetka) je nesklonné.
Genitív množného čísla sa tvorí nulovou pádovou príponou a zdĺžením poslednej kmeňovej slabiky, ak nie je dlhá:

para – pár; po mäkkej spoluhláske: žaba – žiab, ťava – tiav

kára – kár    päta – piat   veta – viet   méta – mét  kniha – kníh   píla – píl   hora – hôr   kolóna – kolón   kôra – kôr  kura – kúr; aj po mäkkej spoluhláske sa len zdlžuje: šťuka – šťúk

kúra – kúr  ryba – rýb  dýza – dýz  čiara – čiar  miera – mier  vlna – vĺn  črta – čŕt  vŕba – vŕb

Hiát au sa zdlžuje takto: kauza – káuz.

Posledná kmeňová slabika sa nezdlžuje:

  • po predchádzajúcej dlhej slabike: záhrada – záhrad, diaľava – diaľav.
  • v slovách s kmeňom na -ov: budova – budov, osnova – osnov, sova – sov.
  • v niektorých slovách, kde je pred o skupina spoluhlások s v na konci: potvora – potvor, stvora – stvor.
  • v slovách s kombináciou -jo-: obhajoba – obhajob, jola – jol, jota – jot.
  • v cudzích slovách s o: rola – rol/rolí, parabola – parabol, metafora – metafor.
  • v cudzích slovách s kombináciami -eta, -ela, -esa: silueta – siluet, paralela – paralel, kontesa – kontes.

Genitív množného čísla sa tvorí nulovou pádovou príponou a zdĺžením aj pri väčšine slov, ktorých kmeň sa končí na zvučnú
a šumovú spoluhlásku
a v jazykovom vedomí sa nedelí na
koreň a na odvodzovaciu príponu. Sú to hlavne slová zakončené na -ba, -da, -fa, -cha, –pa, -sa, -ta, -va, -ga, -za, napr.: alba – álb (ale: kolba – kolieb/kolb), bomba – bômb, gamba – gámb, bunda – búnd, garda – gárd, horda – hôrd, pravda – právd, krivda – krívd (Spoluhláska v je šumová, ale v tejto polohe sa vyslovuje ako u/v, a preto sa mená zaraďujú do tejto skupiny.), harfa – hárf, nymfa – nýmf, archa – árch, valcha – válch, Alpy – Álp, lampa – lámp, pumpa – púmp, rímsa – ríms, jurta – júrt, fajta – fájt, pajta – pájt, salva – sálv, tajga – tájg, burza – búrz. Sem patrí aj slovo pomsta: pômst.

Takto sa skloňujú aj niektoré mená so šumovými spoluhláskami na konci kmeňa. Pri menách na-da, -tasa vkladanie v takomto prípade spravidla nevyskytuje, napr.: brzda – bŕzd, hrazda – hrázd, uzda – úzd, vražda – vrážd, jazda – jázd, pocta – pôct, cesta – ciest, šachta – šácht/šachiet. Takto sa skloňuje aj podstatné meno elipsa: elíps.

S nulovou pádovou príponou a s vkladnou hláskou sa genitív množného čísla tvorí:

  • pri jednoslabičných slovách a ich odvodeninách, napr.: hra – hier, výhra – výher/výhier, mzda – miezd, hmla – hmiel.
  • pri slovách s príponami -ba, -ka, keď sa v jazykovom vedomí meno delí na koreň a na príponu, napr.: voľba (voliť – voľ + ba) – volieb, sadzba – sadzieb, služba – služieb, plavky – plaviek, záložka (založiť – založ + ka) – záložiek, kolobežka – kolobežiek.
  • pri slovách so zvučnou spoluhláskou v spoluhláskovej skupine na konci kmeňa, napr.: katedra – katedier, šelma – šeliem, tehla – tehál/tehiel, cverna – cverien, libra – libier, slečna – slečien, hymna – hymien, forma – foriem,
    cisterna – cisterien, norma – noriem, kobra – kobier.
  • pri niektorých iných, dávno zdomácnených prevzatých slovách so skupinou spoluhlások, z ktorých posledná je šumová, napr.: farba – farieb, karta – kariet/karát, buchta – buchiet/buchát.
  • pri slovách na -va s predchádzajúcou šumovou spoluhláskou, napr.: britva – britiev, pitva – pitiev, jazva – jaziev, plutva – plutiev, kotva – kotiev, vrstva – vrstiev, žertva – žertiev, pastva – pastiev. Aj slovo larva má vkladné ie: lariev.

VKLADNÉ HLÁSKY

Dvojhláska ie sa vkladá:

  • v jednoslabičných slovách: hra – hier, mzda – miezd, hmla – hmiel.
  • po predchádzajúcej krátkej slabike: prosba – prosieb, farba – farieb, vrstva – vrstiev, učiteľka – učiteliek, forma – foriem.

Samohláska o sa vkladá:

  • po predchádzajúcej dlhej slabike: látka – látok, čiapka – čiapok, robotníčka – robotníčok, úradníčka – úradníčok.
  • po spoluhláske j: fajka – fajok, bájka – bájok, stojka – stojok, kovbojka – kovbojok.

Samohláska e sa vkladá po predchádzajúcej dlhej slabike alebo po spoluhláske j, ak sa kmeň končí na zvučnú spoluhlásku (m, n, r, l, v), napr.: výhra – výher, húžva – húžev, žiabra – žiaber, vojna – vojen. Ak nepredchádza spoluhláska j, sú popri tvaroch s vkladným e aj tvary s vkladným ie: výhier, húžiev, žiabier.


Samohláska á sa vkladá popri dvojhláske ie. Najčastejšie je to v slovách so spoluhláskami r, l na konci kmeňa, napr.: handra – handier/handár, perla – periel/perál, slivka – sliviek/slivák, tehla – tehiel/tehál, karta – kariet/karát, kvapka – kvapiek/kvapák, doska – dosiek/dosák. Samohláska á býva v ustálených spojeniach, napr. vykladať z karát, domček z karát, vziať vietor z plachát, lovci perál.

Dvojhláska ô sa vkladá v niektorých jednotlivých slovách popri dvojhláske ie po pernej spoluhláske: jamka – jamiek/jamôk.


Pádová prípona je v genitíve množného čísla len v jednotlivých slovách, napr.: medaila – medailí, pera – pier/perí, kanva – kanví/ kaniev, panva – panví/paniev, skepsa – skepsí, nuansa – nuansí/ nuáns (pozri dolu prípony -ea, -oa, -ua).


V genitíva množného čísla sa rytmický zákon zachováva. Výnimkou sú tvary s vkladným ie, napr.: výhra – výher/výhier, výzva – výzev/výziev.


V datíve a v lokáli množného čísla sa rytmický zákon zachováva dôsledne. Ak posledná kmeňová slabika je dlhá, pridávajú sa krátke pádové prípony -am, -ach, napr.: čiara – čiaram – čiarach, dáma – dámam – dámach, vláda – vládam – vládach, trieda – triedam – triedach.

Skloňovanie podstatných mien zora, žiara, žiabra:

N

zora

žiara

žiabra

zore

žiare

žiabre

G

zory

žiary

žiabry

zôr

žiar

žiaber/žiabier

D

zore

žiare

žiabre

zorám

žiaram

žiabram

A

zoru

žiaru

žiabru

zore

žiare

žiabre

L

o zore

žiare

žiabre

o zorách

žiarach

žiabrach

I

zorou

žiarou

žiabrou

zorami

žiarami

žiabrami

 

Skloňovanie cudzích slov zakončenýcn na -oa:

N

aloa

aloy

G

aloy

aloí

D

aloe

aloám

A

alou

aloy

L

o aloe

o aloách

I

aloou

s aloami

 

Skloňovanie cudzích slov zakončených na -ua:

N

kongrua

kongruy

G

kongruy

kongruí

D

kongrue

kongruám

A

kongruu

kongruy

L

o kongrue

o kongruách

I

kongruou

kongruami

Príklady: Nikaragua, Mantua.

Vzor idea

N

idea

idey

G

idey

ideí

D

idei

ideám

A

ideu

idey

L

o idei

o ideách

I

ideou

ideami

Príklady: orchidea, Kórea, odysea, Nivea.

Скачайте подробное (более полное описание) склонения существительных вида žena в PDF файле.

При написании использовались материалы Morfológia slovenského jazyka 1966 и Wikipédie

Понравилась статья? Добавьте ее в закладки, чтобы не забыть: