1. Spája sa s datívom a akuzatívom: rozumieť komu, čomu/koho, čo. Datív vyjadruje nižší stupeň chápania/nechápania a akuzatív vyšší. Takže keď chceme vyjadriť, že zmysel niečoho nechápeme napr. preto, lebo to jasne nepočujeme, je vhodnejšie použiť akuzatív: V tom hluku som nerozumel ani slovo. Rovnako je vhodnejší akuzatív, keď hovoríme o chápaní cudzej reči: Rozprávali sa rečou, ktorú nerozumel, a nebola to angličtina ani španielčina.

   Poznámka: Aj v týchto významoch sa môže používať datív: V tom hluku som nerozumel ani slovu. – Nerozumiem reči tvojho kmeňa.

2. Ale ak chceme vyjadriť chápanie zmyslu niečoho, je vhodnejší datív: Nerozumiem tej vete. – Nerozumiem tomu, čo hovoríš. – Otázky boli položené tak, aby im maturanti nerozumeli. Ak chceme zdôrazniť (ne)chápanie zmyslu, aj tu je vhodnejší akuzatív: Nerozumiem z toho nič.

3. Podobne sa používajú aj zámená komu/koho: Nerozumiem ťa. (Stojíš príliš ďaleko, hovoríš nezreteľne, hovoríš cudzou rečou a pod.)

   Poznámka: Aj tu sa môže používať datív: Nemému dieťaťu ani mať nerozumie.

4. Ak hovoríme o chápaní zmyslu slov, je vhodnejší datív: Možno mi teraz celkom nerozumieš. – Ale áno, pokračuj, rozumiem ti celkom presne.

5. Vyskytuje sa aj kombinácia datívu a akuzatívu: Nerozumel mu ani slovo.

6. Pochopenie pre niečo sa vyjadruje datívom: Jano rozumie žartu.

7. Pochopenie pre niekoho sa vyjadruje datívom alebo akuzatívom: Žena mu nerozumela, preto sa rozviedli. – Žena ho nijako nemôže rozumieť. – Nerozumiem svojho manžela.

8. Odbornosť v niečom sa vyjadruje týmito konštrukciami: Rozumie autám. / Rozumie sa autám. Prípustná je aj väzba Rozumie sa do áut., ktorá nie je celkom správna a pochádza zo zvratu vidieť do niečoho.

9. Sloveso chápať sa pod vplyvom slovesa rozumieť začalo používať s datívom: „Ja tomu nechápem.“Správny je jedine akuzatív chápať koho, čo: Ja to nechápem.

Zdroje: Slovník slovenského jazyka, Krátky slovník slovenského jazyka