Osobný rod

jednotné číslo

cudzí/rýdzi muž
do cudzieho/rýdzeho muža
k cudziemu/rýdzemu mužovi
na cudzieho/rýdzeho muža
o cudzom/rýdzom mužovi
s cudzím/rýdzim mužom

množné číslo

cudzí/rýdzi muži
do cudzích/rýdzich mužov
k cudzím/rýdzim mužom
na cudzích/rýdzich mužov
o cudzích/rýdzich mužoch
s cudzími/rýdzimi mužmi

Životný rod

jednotné číslo

cudzí/rýdzi medveď
do cudzieho/rýdzeho medveďa
k cudziemu/rýdzemu medveďovi
na cudzieho/rýdzeho medveďa
o cudzom/rýdzom medveďovi
s cudzím/rýdzim medveďom

množné číslo

cudzie/rýdze medvede
do cudzích/rýdzich medveďov
k cudzím/rýdzim medveďom
na cudzie/rýdze medvede
o cudzích/rýdzich medveďoch
s cudzími/rýdzimi medveďmi

Neživotný rod

jednotné číslo

cudzí/rýdzi prsteň
do cudzieho/rýdzeho prsteňa
k cudziemu rýdzemu prsteňu
na cudzí/rýdzi prsteň
o cudzom/rýdzom prsteni
s cudzím/rýdzim prsteňom

množné číslo

cudzie/rýdze prstene
do cudzích/rýdzich prsteňov
k cudzím/rýdzim prsteňom
na cudzie/rýdze prstene
o cudzích/rýdzich prsteňoch
s cudzími/rýdzimi prsteňmi

Ženský rod

jednotné číslo

cudzia/rýdza žena
do cudzej/rýdzej ženy
k cudzej/rýdzej žene
na cudziu/rýdzu ženu
o cudzej/rýdzej žene
s cudzou/rýdzou ženou

množné číslo

cudzie/rýdze ženy
do cudzích/rýdzich žien
k cudzím/rýdzim ženám
na cudzie/rýdze ženy
o cudzích/rýdzich ženách
s cudzími/rýdzimi ženami

Stredný rod

jednotné číslo

cudzie/rýdze dievča
do cudzieho/rýdzeho dievčaťa
k cudziemu/rýdzemu dievčaťu
na cudzie/rýdze dievča
o cudzom/rýdzom dievčati
s cudzím/rýdzim dievčaťom

množné číslo

cudzie/rýdze dievčatá
do cudzích/rýdzich dievčat
k cudzím/rýdzim dievčatám
na cudzie/rýdze dievčatá
o cudzích/rýdzich dievčatách
s cudzími/rýdzimi dievčatami

Podľa mäkkého vzoru cudzí sa skloňujú prídavné mená zakončené v nominatíve jednotného čísla mužského rodu na príponu ‑í/‑i, pred ktorou stojí mäkká spoluhláska c, dz, č, dž, š, ž. Sú to:

• veľmi malý počet prídavných mien: dúži, horúci, peší, rúči, rýdzi, súci, svieži;
• odvodené prídavné mená, napr.: domáci, tamojší, tunajší, včerajší, vedľajší;
• účelové prídavné mená, napr.: hojdací, padací, písací, sklápací;
• stupňované prídavné mená, napr.: najdlhší, najhorkejší, najmenší, najvzácnejší;

Podľa vzoru cudzí sa skloňujú aj:

• spodstatnené prídavné mená, napr.: cestujúci, domáci (majiteľ bytu vo vzťahu k nájomníkovi), domáca, (jej) budúci, jeho (budúca), pracujúci, veriaci;
• vlastné osobné a zemepisné mená pochádzajúce z prídavných mien, napr.: Lepší, Menší, Starší, Lepšia, Menšia, Staršia, Horejší, Dolejší; Jesenie, Revúca, Svinie;
• zámená čí – čia – čie a ich odvodeniny čísi, niečí…;
• radové číslovky tretí, tisíci;
• činné príčastia prítomné, napr.: bojaci sa, lejúci, letiaci, mysliaci si, stojaci;

Koncovky činného príčastia prítomného sú vždy krátke.

Niektoré účelové prídavné mená sa líšia od činných príčastí prítomných len dlhou príponou: stojací kotol (uspôsobený na postavenie v zvislej polohe) – stojaci muž (muž, ktorý stojí). Podľa prípony sa líši aj skloňovanie: stojací – stojacieho – stojaciemu…, ale stojaci – stojaceho – stojacemu…

• činné príčastie prítomné: chytivší, naliavší, vrativší sa, zavolavší.

Koncovky činného príčastia prítomného sú vždy dlhé.

Nezamieňajte si pádové prípony vzorov cudzí a pekný, napr.: lepší – „lepšý“, do lepšieho – „lepšého“, k lepšiemu – „lepšému“, na lepšieho – „lepšého“, lepšie – „lepšé“…

Pádové prípony sa vždy skracujú podľa rytmického zákona, napr.: rýdzi – do rýdzeho – „rýdzieho“, k rýdzemu – „rýdziemu“… Tieto prípony sú takmer totožné s príponami vzoru pekný pri používaní rytmického zákona: krásny – do krásneho – ku krásnemu…

V lokáli mužského rodu je prípona ‑om, nie ‑iom, napr.: o lepšom – „o lepšiom“.

V inštrumentáli ženského rodu je prípona ‑ou, nie ‑iou, napr.: s lepšou – „s lepšiou“.

V staršej slovenčine existovali aj prídavné mená s mäkkým zakončením ‑ní, napr.: ranní – rannia – rannie. Dnes sa používajú len tvary na ‑ný.

Zdroje: Morfológia slovenského jazyka, Wikipédia
Autor: Peter Hukel