N	kosť	kost‑i
G	kost‑i	kost‑í
D	kost‑i	kost‑iam
A	kosť	kost‑i
L	o kost‑i	o kost‑iach
I	kosť‑ou	kosť‑ami

Podľa vzoru kosť sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené v nominatíve jednotného čísla na

• c, napr.: noc – noci, výnimky: obec – obce, pec – pece,
• s, napr.: hus – husi. Sem patrí aj slovo Ves – Vsi, ktoré sa už vyskytuje len v názvoch, napr.: Spišská Nová Ves – Spišskej Novej Vsi,
• v, napr.: obuv – obuvi. Sem patrí aj časť českých miestnych názvov ženského rodu – aj v slovenčine sú ženského rodu, napr.: Boleslav – Boleslavi, Břeclav – Břeclavi, Čáslav – Čáslavi, Soběslav – Soběslavi, Vratislav – Vratislavi, Zbraslav – Zbraslavi. Niekedy sa nesprávne vnímajú, akoby boli mužského rodu.
• p, napr.: otep – otepi,
• ‑osť, napr.: ľúbosť – ľúbosti. Sem patrí aj pomnožné podstatné meno vnútornosti – vnútorností,
• -sť, napr.: časť – časti, výnimky: čeľusť – čeľuste, kysť – kyste, päsť – päste,

ďalej

• slová reč – reči, seč – seči, Ľuboreč – Ľuboreči, meď – medi, beľ – beli, soľ – soli, hluš – hluši, myš – myši, voš – vši, lož – lži,
• miestne podstatné mená zakončené na ‑šť, napr.: Budapešť – Budapešti. Všeobecné podstatné mená zakončené na ‑šť sa skloňujú podľa vzoru dlaň, napr.: púšť – púšťe,
• tieto slová zakončené na ‑r: jar – jari, Sibír – Sibíri, zver – zveri,
• tieto slová zakončené na ‑ť: chuť – chuti, ortuť – ortuti, pleť – pleti, rukoväť – rukoväti, smeť – smeti, smrť – smrti, sneť – sneti, spleť – spleti, svojeť – svojeti.

Podstatné meno pamäť sa skloňuje takto:

N	pamäť	(ľudské) pamäti; (počítačové) pamäte
G	(ľudskej) pamäti; (počítačovej) pamäte	pamätí
D	pamäti	pamätiam
A	pamäť	(ľudské) pamäti; (počítačové) pamäte
L	o pamäti	o pamätiach
I	pamäťou	pamäťami

Skloňovanie slov hrsť; hneď, tvár, myseľ a raž pozri vo vzore dlaň.

V prípone ‑ev je pohyblivé e, napr.: cirkev – cirkvi, reďkev – reďkvi. Pohyblivé e/o je aj pri niektorých iných slovách, napr.: česť – cti (z pôvodného čsti), lesť – lesti/ľsti (častejší je tvar lesti), voš – vši, lož – lži, Ves – Vsi.

Slovo nepamäť sa používa len v ustálenej konštrukcii od nepamäti. Slovo počesť sa používa len v ustálenej konštrukcii na počesť (na poctu).

Slovo cirkev má v datíve a v lokáli množného čísla nepravidelné prípony ‑ám, ‑ách: cirkvám, o cirkvách.

V inštrumentáli množného čísla je vždy prípona -ami, napr.: vecami – vecmi.

Vzor kosť ustupuje. Mnohé slová z neho prechádzajú do produktívneho vzoru dlaň. Úplne prešlo napr. slovo mlaď, čiastočne napr. slovo myseľ. Niektoré slová sa menia na podstatné mená ženského rodu zakončené na samohlásku, napr.: mrkev, ktoré dnes má tvar mrkva.

Stiahnúť PDF: Vzor kosť

Zdroje: Morfológia slovenského jazyka 1966, Slovenské slovníky SAV, internet

Autor: Peter Hukel